reklama

Potulky Mjanmarskom, časť 2.

Prvý týždeň v Mjanmarsku sme zakončili presunom z pokojného západného pobrežia do severnej časti krajiny, turistami preplneného historického mesta Bagan.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Cestovanie v rámci krajiny

Tentoraz sme na presun využili letecké spojenie, vďaka čomu sme vzdialenosť 600 km prekonali za necelý deň. Pre porovnanie, cesta autobusom by trvala približne 2 dni s troma prestupmi. Úvod článku by som preto chcela venovať niekoľkým riadkom o tom, ako sa v rámci krajiny cestuje, ktoré dopravné prostriedky sme využili my a na čo pri presunoch netreba zabúdať.

Autobusová doprava, ako som spomínala už v prvom článku, nemusí byť úplne pre každého, obzvlášť ak sa cestuje cez pohoria, ktoré sú plné úzkych serpentín. Väčšinou však človek nemá na výber, predsa len ceny leteniek vyjdú niekoľkonásobne viac ako je cena autobusového lístka, a tak človek buď cestovanie pretrpí alebo zostane na jednom mieste.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Cesta autobusom vie byť dosť zdĺhavá, preto sa treba dobre pripraviť a mať so sebou jedlo, pitie a teplé oblečenie (klimatizácia ide po celý čas na plné obrátky a rozdiel medzi vnútornou a vonkajšou teplotou môže byť aj 15 stupňov). Je síce pravda, že sme zakaždým dostali malé občerstvenie v podobe sušienok a vody, no na 7 a viac hodinové cesty to nestačí. My sme mali tú skúsenosť, že vodiči zvykli zastaviť na miestach, kde sme sa mohli rovno najesť (počas cesty z Inle lake do Rangúnu bolo teplé jedlo dokonca v cene lístka) alebo si kúpiť jedlo na cestu. Pozitívne nás prekvapila spoločnosť JJ Express, ktorú sme si vybrali na trase Mandalay-Kalaw a Inle Lake-Yangon, a ktorú veľmi odporúčame. Autobusy boli moderné so stewardom na palube, sedadlá veľké a pohodlné s možnosťou pozerania filmov alebo počúvania hudby. Zákaznícky servis je tiež dobrý, komunikácia s nimi kvôli jednej mojej chybe prebehla rýchlo a bez problémov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Značnú časť plánovania dovolenky som strávila hľadaním rôznych spojení, ako a čím sa dostať z jedného miesta na druhý, čítaním recenzií, ktorá spoločnosť je lepšia atď. Popravde, bola to najťažšia časť celého plánovania. Všetky lístky okrem jedného (Inle Lake-Yangon) sme si zakúpili vopred na internete. Dobrá stránka na vyhľadávanie spojení je www.myanmarbusticket.com. Jedinou nevýhodou je, že na konkrétnej trase vám ukáže iba nástupné a konečné miesto bez uvedenia medzi zastávok. Ak máte pochybnosti, stačí napísať email, promptná odpoveď prišla aj od nich. 

Čo sa týka vlakovej dopravy, tá nie je moc rozvinutá, takýmto spôsobom sa dá presúvať iba v niektorých častiach krajiny. My sme túto možnosť nevyužili, ale stretli sme jeden holandský pár, ktorý šiel vlakom z Rangúnu do Baganu. Cesta im trvala 17 hodín, pričom vzdialenosť medzi týmito dvoma mestami je približne 700 km...

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Lietadlo spoločnosti Yadanarpon Airlines
Lietadlo spoločnosti Yadanarpon Airlines (zdroj: Ján Nikodem)

V rámci leteckého spojenia je možné nájsť celkom slušný výber domácich a ázijských leteckých spoločností. My sme využili Golden Myanmar AirlinesYadanarpon Airlines (do Baganu sa z letiska Thandwe nedalo letieť priamo, museli sme preto prestupovať v Rangúne). Služby na palube pri oboch spoločnostiach boli takmer rovnaké. Napriek pomerne krátkemu času strávenému v lietadle (približne okolo hodiny) obidve ponúkajú malé občerstvenie vrátane nealko nápojov a piva, a to všetko v rámci ceny letenky. Celkovo služby sú určite lepšie ako napríklad v Ryanair. Odbavenie na letisku nám trvalo asi 5 minút vrátane bezpečnostnej kontroly. Všetko prebehlo bez problémov, len oba spoje mali približne hodinové meškanie. Lieta sa malými vrtuľovými lietadlami s kapacitou do 50 pasažierov. Cena letenky z Rangúnu do Baganu nás vyšla 95 USD/osoba, pričom sme ich kupovali asi dva mesiace vopred. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Letisko v Thandwe
Letisko v Thandwe (zdroj: Ján Nikodem)

Čo považujem za veľkú škodu je, že v Mjanmarsku si ako cudzinec nemôžete požičať auto, čím by sa ušetrilo veľmi veľa času (presunmi sme stratili približne 3 dni). Na druhej strane stav vozoviek a spôsob dopravy v krajine by turistom, ktorí nie sú na takéto podmienky zvyknutí, pravdepodobne spôsobili len problémy.

Bagan

Do Baganu sme dorazili s dvojhodinovým oneskorením, ku ktorému môžeme ešte pripočítať zdržanie pri „výdaji batožiny“. Ten prebiehal tak, že nás všetkých zhromaždili v malej miestnosti s jedným zamestnancom letiska, ktorý nahrádzal klasický výdajný pás. Vždy zobral jeden kufor a vykrikovaním hľadal jeho majiteľa. Keď to bol práve ten váš, išli ste k nemu a preukázali sa letenkou a lístkom od batožiny. Takto to šlo s každým jedným kusom batožiny (ešte že nás nebolo veľa).

Pri východe z letiska vás potom usmernia k okienku, v ktorom je potrebné si kúpiť lístok do historickej zóny mesta. Stojí 25 tis. kyatov (14 € - najdrahšie vstupné z celej dovolenky), platí po dobu troch dní a zaručuje vám vstup do všetkých pamiatok v rámci historickej zóny Baganu. Žiadali ho od nás tuším len raz, pre istotu ho však noste stále so sebou. Čo sa týka taxíkov, tie boli o niečo drahšie v porovnaní s Rangúnom. Pred letiskom je umiestnená tabuľa s uvedenými dvoma tarifami – jednotná cena v rámci starého Baganu a jednotná cena v rámci nového Baganu, vďaka čomu nemusíte zjednávať. 

Bagan (alebo aj Pagan) je staroveké mesto nachádzajúce sa 700 km severne od Rangúnu na brehu posvätnej rieky Irrawaddy. V priebehu 9. – 13. storočia bolo hlavným mestom Paganského kráľovstva, prvého, ktoré zjednotilo viaceré regióny, ktoré neskôr vytvorili moderné Mjanmarsko. Počas tohto obdobia sa tu postavilo viac ako 10 000 budhistických chrámov, pagod a kláštorov, z ktorých sa do dnešného dňa v rôznom stave zachovalo viac ako 2200.

V súčasnosti na viacerých z nich prebiehajú rekonštrukčné práce, veľa stavieb je kvôli rekonštrukcii uzatvorených a nepekné lešenia a stavebný materiál trocha kazia celkový dojem. Nebol to len zub času, ktorý poškodil veľa pagod, ale taktiež zemetrasenia, ktoré sa v tejto oblasti vyskytujú pomerne často. Posledné veľké zemetrasenie postihlo Bagan v roku 2016, kedy bolo zničené veľké množstvo pamiatok, niektoré nenapraviteľne. Do dnešného dňa zostáva niekoľko desiatok uzatvorených a neprístupných pre verejnosť.

Východ slnka v Bagane
Východ slnka v Bagane (zdroj: Ján Nikodem)
Pohľad na jednu z pozorovacích pagod
Pohľad na jednu z pozorovacích pagod (zdroj: Ján Nikodem)

Najväčšou „atrakciou“ je tu východ slnka. Stalo sa pravidlom, že turisti si zvyknú skoro ráno privstať a ísť pozorovať východ priamo z pagody. Druhou možnosťou ako zažiť východ slnka je prelet teplovzdušným balónom ponad pagody. Vyjde vás však v priemere 300€/osobu za hodinu letu, čo nám prišlo neskutočne veľa, a preto sme túto možnosť radšej oželeli. Večer predtým sme teda venovali hľadaniu vhodnej pagody. Chceli sme nejakú menšiu, mimo hlavných trás, kde by bolo málo návštevníkov. Na internete sme našli zoznam hneď viacerých (na google mapách ich je veľa nevyznačených, lepšou pomôckou sú preto mapy.cz). Keď sme sa konečne nasledujúce ráno dostali k pagode (niekoľkokrát sme cestou zablúdili), ktorú sme si vyhliadli večer predtým, boli sme sklamaní. Bola zavretá a vstup na ňu bol zakázaný. Rozhodli sme sa, že pôjdeme ďalej a po ceste snáď natrafíme na inú. Natrafili sme nie na pagodu, ale na miestnych, ktorí sa na nás nalepili a nechceli odísť až pokiaľ sme nesúhlasili, aby nás zaviezli k vhodnej pagode. Samozrejme táto ich služba nebola zadarmo. Východ slnka sme tak na poslednú chvíľu stihli, môžeme ho však označiť za malé sklamanie. Z časti bolo zapríčinené zhonom a chaosom, pretože sme nevedeli nájsť vhodnú pagodu na pozorovanie (nie na všetky je povolené vyliezť) a množstvom turistov, ktorí mali rovnaký nápad ako my. Naháňačka za dobrým miestom, tlačenica na pagode a zneužívanie stratených turistov v nás prvýkrát prebudili nechuť nad komercionalizáciou tohto miesta, čoho súčasťou sme sa chtiac-nechtiac stali aj my. Po miernom rozčarovaní sme sa vrátili späť na hotel sa naraňajkovať a následne pokračovali v objavovaní tohto miesta. 

Tlačenica na pagode počas západu slnka
Tlačenica na pagode počas západu slnka (zdroj: Simona Migová)

Ako sa pohybovať

Tuk-tuky
Tuk-tuky (zdroj: Ján Nikodem)

Na potulky po Bagane odporúčame prenajať si elektrický skúter na celý deň. Môžete tiež využiť tuk-

tuky, taxíky, bicykle, organizované tour či dokonca aj kone. Elektrický skúter (pre turistov nie je dovolené zapožičanie klasických motorových skútrov) sa dá prenajať veľmi lacno (približne 4€ na deň). Požičovne nájdete na každom kroku, pričom veľa hotelov má svoje samostatné požičovne, čo je veľmi praktické. Skútre sú v pomerne dobrom stave, problém sme mali len raz, a to s naštartovaním. Dobrota miestnych ale nesklamala a domáci pán nám s tým ochotne pomohol. Veľa turistov si zvykne požičiavať aj mestské bicykle. V porovnaní s bicyklom je skúter lepšia alternatíva, pretože medzi jednotlivými pagodami bolo veľakrát nahrnutého množstvo piesku, cez ktorý by ste bicyklom neprešli. Taktiež kvôli teplote vzduchu je to oveľa lepšie ako sa potiť a namáhať šľapaním do pedálov. Veľa pamiatok je rozmiestnených mimo hlavných ciest a dostanete sa k nim iba po prašných cestičkách. My sme jazdením pomedzi kláštory a pagody, ako aj po meste strávili celý deň, a nakoniec nie po príliš dobrom ráne to bol pre nás jeden z najkrajších zážitkov. Pozorovanie bežných denných aktivít domácich obyvateľov sa pre mňa stalo najobľúbenejšou činnosťou počas celej dovolenky. Opäť raz sme náhodou natrafili na výbornú miestnu reštauráciu San Thi Dar, ktorú veľmi odporúčame.

San Thi Dar reštaurácia
San Thi Dar reštaurácia (zdroj: Simona Migová)

Najvýznamnejšie pamiatky

Spomedzi doslova tisícok starovekých pamiatok sú také, ktoré vynikajú medzi ostatnými či už svojou veľkosťou, honosnosťou, či samotným príbehom, ktorý podnietil ich vznik. Medzi také patria nasledovné (ponechala som anglické názvy):

Dhammayangyi Temple – najväčší chrám v Bagane postavený za vlády kráľa Narathu v rokoch 1163 – 1165. Narathu sa dostal na trón vďaka tomu, že zavraždil svojho vlastného otca a staršieho brata a tento chrám dal potom vybudovať, aby sa vykúpil zo svojich hriechov.

Dhammayangyi Temple
Dhammayangyi Temple (zdroj: Ján Nikodem)

Schwezigon Pagoda – výstavba sa začala v roku 1044 a pokračovala takmer ďalších 60 rokov. Verí sa, že ukrýva relikvie budhu Gautama, konkrétne jeho kosť a zub. V priebehu storočí bola viackrát zničená zemetraseniami a zrekonštruovaná nanovo niekoľkokrát. Patrí medzi najpopulárnejšie.

Schwezigon pagoda
Schwezigon pagoda (zdroj: Ján Nikodem)

Schwesandaw Pagoda – je jednou z najvyšších pagod v Bagane, ktorá sa vypína do výšky 100 metrov. Je to nabielo namaľovaná symetrická stavba pozostávajúca zo stúpy v tvare zvona postavenej na základni z piatich štvorcových ustupujúcich terás.

Schwesandaw pagoda
Schwesandaw pagoda (zdroj: zdroj: internet)

Ananda Temple – je jedným z najznámejších a najkrajších chrámov v celom Bagane postaveným na prelome 11. a 12. storočia. Legenda hovorí, že vtedajší kráľ dal vybudovať chrám ako repliku jaskynného chrámu v Himalájach, o ktorom mu povedali mnísi z tejto oblasti. Hovorí sa, že po tom ako bol chrám dokončený, dal kráľ jeho architektov popraviť, aby sa ubezpečil, že podobná stavba už nebude nikdy viac postavená. 

Ananda Temple
Ananda Temple (zdroj: Ján Nikodem)

Výber je subjektívny, a na ploche približne 70 km2 samozrejme nájdeme oveľa viac historických pamiatok, ktoré stoja za návštevu. Do všetkých treba vstupovať naboso, aj keď niekedy to nemusí byť príjemné kvôli drobným kamienkom, nerovnému povrchu či psím alebo myšacím výkalom. Po čase však tieto veci prestanete úplne vnímať. 

V Bagane sa oplatí stráviť minimálne dva celé dni, my sme tu bohužiaľ pobudli len jeden deň kvôli nabitému programu, a preto sme viaceré pamiatky nestihli navštíviť. Už na ďalší deň sme sa vybrali na 12 hodinovú plavbu loďou do mesta Mandalay.

Plavba loďou po rieke Irrawaddy
Plavba loďou po rieke Irrawaddy (zdroj: Ján Nikodem)

Mandalay

Aj keď je Mandalay od Baganu vzdialený len necelých 200 km, znie to neuveriteľne, ale dostať sa tam trvalo celých 12 hodín. Autobusom sa dá prejsť táto vzdialenosť za 7-8 hodín, ale povedali sme si, že vyskúšame niečo nové. A aj napriek dlhému trvaniu bol pobyt na lodi oveľa príjemnejší a pohodlnejší ako sme čakali. Na trase Bagan-Mandalay a späť (cesta je o niečo kratšia lebo sa plavíte po prúde rieky), ponúkajú viaceré spoločnosti využitie prepravy loďou po rieke Irrawaddy. My sme si na základe recenzií vybrali Alliance Myanmar River Cruise (RV Panorama) a urobili sme veľmi dobre. Aj napriek veľmi skorému vstávaniu (už o 5:00 sme museli byť v prístavnom doku) bola samotná cesta celkom pekným zážitkom. Lístok mal dve varianty – s jedlom (raňajky a obed) a bez jedla. Vrátane jedla nás cesta stála 37 USD/osoba. Vnútri lode boli luxusné široké sedadlá, zatiaľ čo na palube sa nachádzala lehátková – odpočinková a stravovacia časť. Bonus, ktorý táto spoločnosť navyše ponúka, je názorná ukážka o nanášaní thanaky. Thanaka je pasta, ktorú si Barmčania nanášajú na tvár ako prírodnú ochranu proti slnku. Je to vlastne druh dreva, ktorý po jeho zbrúsení a zmiešaní s vodou vytvorí jemnú konzistenciu, ktorú si prstami nanesiete predovšetkým na líca a nos. Tiež nám bolo ukázané akým spôsobom sa nosí a viaže tzv. longyi, typický odev barmských mužov a žien. Je to jeden kus látky dlhý približne 2 metre a široký 80 cm. Viaže sa okolo pásu a zvyčajne siaha po členky. Je veľmi rozšírený po celej krajine a nosí sa pri každej príležitosti. 

Mesto prachu, špiny a hluku

Týmto prívlastkom môžeme nazvať druhé najväčšie (počet obyvateľov viac ako 1,2 mil.) a zároveň posledné kráľovské mesto Mjanmarska. V súčasnosti je hlavným obchodným, edukačným a zdravotným centrom horného Mjanmarska. Mesto bolo založené v roku 1857 na popud vtedajšieho kráľa na úpätí vrchu Mandalay, po ktorom dostalo pomenovanie. V priebehu necelých dvoch storočí mesto utrpelo viaceré rany v podobe prírodných katastrof, ale aj následkom II. svetovej vojny. Mandalay bol ťažko bombardovaný japonskými vzdušnými silami, počas ktorých boli zničené tri pätiny domov a zabitých niekoľko tisíc civilistov. Ďalšie tisícky utiekli počas nasledujúcej trojročnej okupácie Japonska v rokoch 1942-1945. V roku 1957 zasiahlo túto oblasť ničivé zemetrasenie o sile 7 stupňov Richterovej stupnice. V prvej polovici 80. rokov tu vznikli štyri veľké požiare, ktoré zanechali dokopy takmer 9000 zničených domov a verejných budov a takmer 60 000 ľudí sa ocitlo bez domova. Tieto prírodné katastrofy významne zmenili charakter mesta, ako aj jeho etnické zloženie. Veľká časť pôdy ostala prázdna a opustená, a o pár rokov neskôr bola skúpená prevažne čínskymi imigrantami. Odhaduje sa, že v 90. rokoch sem imigrovalo až do 300 000 Číňanov, ktorých podiel na celkovom zložení miestneho obyvateľstva sa v súčasnosti odhaduje až na 45%.

Čo vidieť v Mandalay 

Rovnako ako v Bagane, aj tu je potrebné si zakúpiť „permanentku“ do archeologickej zóny. Stojí 10 tis. kyatov (5,60€) a platí po dobu piatich dní. Zakúpite ju pri vstupe do ktorejkoľvek pamiatky, pričom pri vstupe do každej ďalšej vám dajú do nej pečiatku, preto je dôležité ho mať pri sebe. Mandalay je z hľadiska návštevnosti oveľa menej atraktívnym miestom ako Bagan, čo sa prejavuje na počte turistov, ktorých je tu pomerne málo. Tomu zodpovedajú aj ceny taxíkov a tuk-tukov. My sme tentokrát využívali iba tuk-tuky, vďaka ktorým môžete absorbovať atmosféru oveľa intenzívnejšie.

Medzi najvýznamnejšie pamiatky patria (ponechala som anglický názov):

Kuthodaw Pagoda – okrem iného sa môže pochváliť tým, že sa v jej areáli nachádza najväčšia kniha na svete. Samotná stúpa je vysoká 57 metrov a bola postavená podľa vzoru Schwezigon pagody v Bagane. Nachádza sa tu 729 malých kamenných jaskýň, pričom každá obsahuje mramorovú dosku popísanú z oboch strán. Tieto kamenné jaskyne predstavujú najväčšiu knihu na svete.

Mandalay Palace – bol postavený v rokoch 1857 – 1859 ako posledný kráľovský palác v krajine nesúc všetky tradičné barmské znaky. Územie, na ktorom sa nachádza palác spolu s ďalšími budovami a parkmi, má štvorcový tvar a je obklopený hradbami a vodnou priekopou po celom obvode. Samotný palác sa nachádza sa v strede citadely a je obrátený na východ. Vedie k nemu asi kilometer dlhý príjazdový chodník. Všetky budovy paláca majú výšku jedného poschodia. Počet veží nad každou budovou znázorňoval jej dôležitosť. V priestore paláca sa nachádza veža vysoká 24 metrov, z ktorej je veľmi pekný výhľad na mesto a okolité kopce.

Mandalay Palace
Mandalay Palace (zdroj: Ján Nikodem)

Schwenandaw monastery – postavený v roku 1878 kráľom Thibaw Minom, ktorý demontoval a premiestnil priestory kláštora na súčasné miesto. Pôvodne bola budova súčasťou kráľovského paláce v neďalekej Amarapure, odkiaľ bola premiestnená do Mandalay ako súčasť kráľových apartmánov. Celá budova bola silne pozlátená zlatom a zdobená sklenenými mozaikami. V súčasnosti už zlato opadalo a je možné vidieť len rytiny v tíkovom dreve, z ktorého je kláštor postavený. Pred budovou je možné nájsť reštaurátorov, ktorí každý deň pracujú na obnove jednotlivých kúskov kláštora. Pre verejnosť je sprístupnené iba vrchné podlažie, zatiaľ čo na prízemie je vstup zakázaný práve kvôli reštauračným prácam. Taktiež do jednej z vnútorných izieb je vstup povolený iba mužom a chlapcom. Schwenandawský kláštor je dnes poslednou zostávajúcou stavbou z pôvodného Kráľovského palácu.

Schwenandaw Monastery
Schwenandaw Monastery (zdroj: Ján Nikodem)

Mandalay hill – vrch s výškou 240 m.n.m. ponúka najkrajší výhľad na šíre okolie. Je známy veľkým množstvom menších pagod a kláštorov, ktoré sa tu nachádzajú a je považovaný za významné pútnické miesto. Na jeho vrchole sa nachádza Su Taung Pyae Pagoda. V súčasnosti je toto miesto populárne aj kvôli sledovaniu západu miesta. Vo večerných hodinách je plošina preplnená domácimi aj zahraničnými turistami, ktorí sa snažia si uchmatnúť čo najkrajšie miesto na fotky. Často tu môžete vidieť rozprávajúcich sa turistov s miestnymi mníchmi vysvetľujúcimi históriu tohto miesta, ale aj svoj život a poznatky získané rokmi štúdia. Mnísi tu patria medzi najvzdelanejších ľudí, častokrát študujú v zahraničí a ovládajú anglický jazyk. Nám sa s nimi nepodarilo porozprávať, ale sem-tam sme si vypočuli útržky cudzích rozhovorov. Dostať sa na vrchol hory je možný dvoma spôsobmi. Peši alebo taxíkom a nakoniec výťahom. My sme si zvolili prvú možnosť. Cieľ sme dosiahli za necelú pol hodinu a cestou je možné vidieť niekoľko malých pagod, posvätných miest so sochami budhov, alebo aj miestnych, ktorí tu žijú. Stúpate po viac či menej strmých schodoch zakrytých šikmou strechou. Celú cestu je samozrejme nutné absolvovať naboso. Počas nášho výstupu aj zostupu sme stretli asi troch ľudí, a tak sme očakávali, že na vrchole istotne nebude veľa ľudí. Ale mýlili sme sa. Väčšina z nich sa dala vyviezť taxíkom na parkovisko a odtiaľ výťahom až na terasu pagody.

Ďalšou významnou pamiatkou je najstarší tíkový most na svete postavený v roku 1851 s dĺžkou 1,2 km, tzv. U Bein Bridge, ktorý sa nachádza v Aramapure vzdialenej 10 km južne od Mandalay. Populárne sú tu opäť východy aj západy slnka, most býva v týchto časoch veľmi preplnený. Každodenne po ňom prejdú desiatky mníchov, vďaka čomu je to mimoriadne obľúbeným fotografickým miesto. V našich prvotných plánoch bolo aj toto miesto na zozname toho, čo chceme navštíviť. Recenzie sa dosť líšia, niektoré U Bein Bridge opisujú ako magické miesto, ďalšie zas hovoria o preceňovaní mosta a označujú ho za obyčajný drevený most s množstvom ľudí. My sme sa sem nakoniec nedostali, a to z dôvodu krátkosti času.

U Bein Bridge
U Bein Bridge (zdroj: zdroj: internet)

Turisti zvyknú navštevovať ďalšie priľahlé mesto, a to Min Kun (Mingun) nachádzajúce sa na druhom brehu rieky Irrawaddy. Najlepšie sa tam dostaneme loďou, cesta trvá hodinu. Návštevníci chodia predovšetkým na Hsinbyume Pagodu, ktorá sa značne líši od typických mjanmarských pagod. Je celá natretá na bielo a postavená do podoby budhistickej mystickej hory Mount Meru. Vrchné časti pagody predstavujú vrch a sedem sústredných terás predstavuje sedem pohorí smerujúcich k hore Meru. Je veľmi obľúbeným fotografickým miestom.

Hsinbyume Pagoda
Hsinbyume Pagoda (zdroj: zdroj: internet)

Mingun Pahtodawgyi je monumentálna nedokončená stúpa, ktorej výstavba sa začala v roku 1790. Na jej výstavbe sa podieľali tisíce väzňov a otrokov, nikdy sa ju však nepodarilo dokončiť. V roku 1839 na nej následky zemetrasenia zanechali veľké stopy a po celej stavbe je možné pozorovať mohutné trhliny. Je skôr turistickou atrakciou ako náboženským miestom. 

Mingun Pahtodawgyi
Mingun Pahtodawgyi (zdroj: zdroj: internet)

Mandalay mal niektoré veľmi zaujímavé miesta a zažili sme tam pekné chvíle. Keď sme ale neskôr hodnotili našu dovolenku, skonštatovali sme, že sme ho možno mohli radšej vynechať a namiesto toho stráviť viac dní v horách a na čerstvom vzduchu. 

Pobytom v Mandalay sme tak uzavreli mestské spoznávanie a vydali sa ďalej, viac na východ krajiny, kde na nás čakali vytúžené hory, turistika, nocovanie uprostred prírody a život ľudí na plávajúcich domoch pri jazere Inle. Aj o tom už v ďalšom pokračovaní.

Simona Migová

Simona Migová

Bloger 
  • Počet článkov:  2
  •  | 
  • Páči sa:  0x

"Svet je kniha a tí, ktorí necestujú, čítajú len jednu stranu." (Sv. Augustín)O živote, o nádejach, o cestovaní, o knihách. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu