reklama

Potulky Mjanmarskom, časť 1.

Mingalabar. Ako výstižnejšie začať článok o Mjanmarsku než týmto slovom? Veľa mi toho nenapadá. A čo znamená? Vitajte alebo dobrý deň, v doslovnom preklade niečo ako „je to požehnanie“.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Prečo práve Mjanmarsko?

Týmto slovom vás zdravia úplne všade. Všade a s úsmevom na tvári. Keď sme plánovali dovolenku, všade sa písalo akí sú Mjanmarčania milí a prívetiví a my môžme len potvrdiť, že je to pravda. Bol to aj jeden z faktorov, pre ktorý sme sa rozhodli navštíviť práve túto krajinu. Okrem toho je tu oveľa menej turistov v porovnaní napríklad so susedným Thajskom. A povedzme si pravdu, dôvodom boli aj lacné letenky. A tak sme šli, dvaja dobrodruhovia (ja a môj priateľ), na ktorých sa viacerí nechápavo pozerali a čudovali sa kam to vlastne ideme.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 

Mjanmarsko a základné fakty

Štátna vlajka Mjanmarska
Štátna vlajka Mjanmarska 

Poloha: JV Ázia

Susediace štáty: India, Thajsko, Bangladéš, Čína, Laos,

Hlavné mesto: Nay Pyi Taw (od r.2006)

Počet obyvateľov: 52,890 mil.

Rozloha: 676 577 km2

HDP na obyvateľa: 1,35 tisíc USD

Mjanmarsko alebo aj Barma. Názov Barma sa spája s koloniálnym obdobím, pričom v roku 1989 bol zmenený na pôvodný Myanma, ktorý sa používal už od 13. storočia. Je najzápadnejšou krajinou pevninskej JV Ázie a zároveň aj jej najzaostalejšou. Môže za to vojenská diktatúra a režim, ktorý tu zavládol po získaní nezávislosti a spôsobil veľkú izolovanosť krajiny od zvyšku sveta. V posledných rokoch sa režim postupne uvoľňuje, čo je vidieť napríklad aj na rozvíjajúcom sa cestovnom ruchu a náraste počtu turistov. Vďaka tomu sme mohli túto krásnu krajinu navštíviť aj my.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Yangon

V Yangone sme strávili prvé a posledné dni našej dovolenky na Barme, keďže sme z tohto miesta mali zakúpené letenky. Yangon možno nebude voňať (metaforicky aj doslova) úplne každému, mne sa však jeho atmosféra páčila a užívala som si najmä túlanie sa uličkami mesta. Janči už bol menej nadšený, keďže nie je zrovna mestský typ. Je to turisticky menej navštevované miesto ako napríklad Bagan alebo Inle Lake, vďaka čomu sme za celý čas stretli iba zopár turistov.

Yangon (predtým známy ako Rangoon) sa po skončení II. svetovej vojny a získaní nezávislosti v roku 1948 stal hlavným mesto krajiny na 58 rokov. Rozhodnutím vlády sa v roku 2006 presunula všetka administratívna a výkonná moc do novozaloženého hlavného mesta Nay Pyi Taw v centrálnej časti krajiny. Yangon však naďalej zostáva najväčším mestom krajiny a zároveň jeho priemyselným a komerčným centrom. Leží v južnej časti na brehu rieky Yangon, 40 km severne od zálivu Martaban v Andamanskom mori.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Čo môžete v Yangone vidieť

Schwedagon pagoda
Schwedagon pagoda (zdroj: Ján Nikodem)

Prvá pamiatka, na ktorú odkazuje množstvo blogov, článkov a recenzií, a ktorú nesmiete vynechať, je Schwedagon pagoda. Pagoda je stará 2500 rokov a mali by v nej byť uložené Budhove vlasy ako aj ďalšie relikvie. Je postavená na kopci uprostred mesta vo výške 51 m. n. m., pričom samotná dosahuje výšku približne 100 metrov (zdroje sa líšia v niekoľkých metroch) a je považovaná za najposvätnejšie náboženské miesto v celej krajine. Pagoda samotná je v podstate stúpa postavená z tehly a pokrytá stovkami zlatých platní, pričom vrchol zdobí 4531 diamantov, najväčší o veľkosti 72 karátov. Nanešťastie, počas našej návštevy bola zakrytá lešením. Treba však povedať, že lešenie bolo vyrobené z bambusu, takže celkom spadalo do okolitého prostredia. Bambus tu inak používajú na všetko možné. Okrem samotnej stúpy sa v areáli pagody nachádza niekoľko samostatných miestností s menšími sochami budhov, miestami na modlenie a ďalšia menšia pagoda. Celkovo Schwedagon pagoda bola prvá z mnohých, ktoré sme počas našej dovolenky navštívili a prvé miesto, kde sme museli vyzuť topánky. Prečo to spomínam? Počas pobytu v Barme sa človek neustále vyzúva a obúva, takže praktickou radou je zobrať si obuv, ktorú rýchlo obujete a zároveň vyzujete. Okrem toho, do žiadnej z náboženských pamiatok vás nepustia v neprimeranom oblečení – t.z. veľký výstrih, holé ramená, krátke sukne či šaty. Pri vstupe do Schwedagon pagody dokonca požičiavali pre ženy dlhé sukne (jednu takú som dostala aj ja). Vstupné je približne 6€, za príplatok si môžete prenajať aj sprievodcu. My sme tak neurobili, chceli sme si v pokoji vychutnať atmosféru. Ak si však chcete vypočuť zaujímavosti a spoznať históriu tohto miesta, kľudne tak spravte. Sprievodcu si nemusíte dopredu zajednať, po prvých pár metroch vás oslovia hneď viacerí. Čo sa týka vstupného, platí iba pre zahraničných turistov. Dostanete malú nálepku v podobe kruhu, ktorú je potrebné mať na viditeľnom mieste. Domáci majú do všetkých náboženských pamiatok v krajine (minimálne to platilo v tých, ktoré sme navštívili my) vstup zdarma. Aj napriek tomu tu však nechávajú svoje peniaze a hmotné dary. Videli sme veľké množstvo vyzbieraných peňazí vo vitrínach a obetné dary pred sochami budhov najmä v podobe ovocia a kvetov. Mjanmarčania sú národ veľmi nábožný, budhizmus tu vyznáva až 88% obyvateľstva. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Schwedagon pagoda
Schwedagon pagoda (zdroj: Ján Nikodem)
Kandawgyi Lake
Kandawgyi Lake (zdroj: Ján Nikodem)

Kráľovské jazero alebo Kandawgyi Lake bolo jedným z tých miest, ktoré sme našli na internete ako miesto oddychu a zelene a tiež ako miesto s množstvom príležitostí na občerstvenie. Povedali sme si, že spojíme príjemné s užitočným a cestou zo Schwedagon pagody (nachádza sa približne 900 metrov od západnej časti jazera) sa tu najeme. Reštaurácií síce bolo dosť, ale treba povedať, že sa nachádzajú len v jednej časti parku (v tej východnej) a vzhľadom na jeho rozlohu (61 ha samotné jazero plus 45 ha park a 28 ha Yangúnske botanické záhrady vrátane ZOO a zábavného parku) dá človeku celkom zabrať dostať sa do tej správnej. Stálo to však za to a „reštauračná časť“ ponúka ozaj veľký výber za dobrý peniaz. My sme sa počas celej našej dovolenky snažili vyberať tradične vyzerajúce miesta, ktoré ponúkali domáce jedlá a podľa možností mali mix domácich aj zahraničných stravníkov.

Zaujímavosťou je, že jazero je vlastne umelo vytvorené jazero, ktoré bolo vybudované za účelom zabezpečenia dodávok čistej vody počas správy Britov v krajine. Voda je vháňaná do jazera prostredníctvom siete trubiek z ďalšieho jazera Inya, najväčšieho v meste, ktoré bolo vybudované za rovnakým účelom ako Kandawgyi.

Kandawgyi Lake
Kandawgyi Lake (zdroj: Ján Nikodem)

Ležiaci Budha nachádzajúci sa v Chauk Htat Gyi pagode je najväčším svojho druhu v krajine, pričom meria 65 metrov(o 10 metrov kratšiu sochu je možné nájsť v neďalekom meste Bago). Socha budhu je replikou pôvodnej sochy, ktorá bola koncom 50. rokov 20. storočia zničená a postavená nanovo. Upúta vás svojou veľkosťou, celkový dojem z nej bol však priemerný. Možno preto, lebo aj ležiaci budha sa nachádzal pod množstvom bambusového lešenia a prebiehali na ňom konštrukčné práce. Samotná pagoda, v ktorej je socha umiestnená skôr pripomína tmavú halu s množstvom psov, mačiek a menším počtom ľudí. V okolí pagody sa nachádzajú kláštory, v ktorých žije približne 600 mníchov študujúcich budhistické písma. Zaujímavé je, že rovnako ako v Schwedagon pagode aj Chauk Htat Gyi je možné nájsť niečo ako kladku s podnosom, na ktorý sa umiestnia obetné dary a pomocou tejto kladky sa vznesú do výšky do „útrob“ pamiatky. Vstupnou bránou pre obetné dary je okno s obláčikmi.

Ležiaci Budha
Ležiaci Budha (zdroj: Simona Migova)

Downtown. Ako som už písala, pre mňa osobne boli najväčším zážitkom prechádzky po meste. Prechádzajte sa, nasávajte atmosféru, komunikujte s domácimi (rukami, nohami), jedzte v miestnych podnikoch a veľa sa usmievajte. Downtown je naozaj zážitok. Nepredstavujte si ho však ako typické centrum mesta, kde je všetko to najkrajšie, najčistejšie a najlepšie. Yangon je presný opak. Je to najstaršia časť mesta a zároveň najživšia, ale treba povedať aj najšpinavšia s množstvom rôznych pachov (a nie zrovna najpríjemnejšími).

Mesto vzniklo začiatkom 11. storočia ako malá rybárska osada rozrastajúca sa v okolí Schwedagon pagody. Architektúru mesta značne poznačilo obdobie britskej nadvlády od polovice 19. storočia. Z tých čias sa zachovalo veľmi veľa budov, ktoré nesú koloniálny nádych. Veľa budov však naopak po získaní nezávislosti prestalo byť udržiavaných a mesto sa tiež nevedelo vysporiadať s nárastom obyvateľstva, čo prispelo k súčasnému neveľmi vábivému pohľadu na centrum mesta. Treba však povedať, že zúboženému výzoru budov významnou mierou prispieva aj vlhká klíma. Ľudia tu bývajú prevažne vo výškových budovách na rozdiel od predmestských častí, kde veľa miestnych žije doslova na ulici v malých chatrčiach. Tu bývajú a tu pracujú. Každý tu niečo predáva a okrem toho si každý pred svojou chatrčou varí. Len tak na ulici.

Bogyoke Aung San Market
Bogyoke Aung San Market (zdroj: Ján Nikodem)

Ak sem zamierite, pri svojej prechádzke nemiňte lokálne trhy. Predovšetkým Bogyoke Aung San Market, ktorý je najväčším trhoviskom v meste. Ak si predstavujete niečo ako Miletičku, zabudnite. Trhovisko sa rozprestiera približne od 27. po 29. ulicu a je to niečo ako mesto v meste postavené v koloniálnom štýle. Nájdete tam všetko možné od výmyslu sveta a ešte aj niečo viac. Strávili sme tam viac ako hodinu a nestihli sme to prejsť celé. Tu máme dobrý tip na jedlo – reštaurácia Lotaya v okrajovej časti trhu - navonok nevyzerá moc lákavo, ale jedlo tu majú naozaj chutné. Oproti cez cestu sa nachádza ďalšie trhovisko, tentokrát však s jedlom. Tiahne sa pozdĺž celej ulice a tvorí ho neuveriteľne farebný mix nielen zeleniny a ovocia, rôznych obilnín, korenín a semiačok, ale aj rôznych častí zvierat, rýb, vajec, živých sliepok a tiež malých vtáčikov v klietkach. Vrabčeky si môžete kúpiť za symbolickú sumu a následne vypustiť na slobodu. Veľa vtákov však po pobyte v malých klietkach, kde sú ich desiatky má poranené krídla alebo jednoducho už nevládze lietať. Končia tak väčšinou naspäť v klietkach, do ktorých ich chytajú ziskuchtiví obchodníci, kde častokrát zomrú buď od hladu alebo od vyčerpania.

Kontrastom tohto miesta je neďaleké biznis centrum, ktorému dominuje štvorposchodové klimatizované nákupné centrum, kde sú ceny rovnaké ako v bratislavskom Auparku a luxus dýcha na vás z každej strany (ak budete v okolí skočte sem aspoň na WC, v porovnaní s typickými barmskými toaletami to bude príjemná zmena). 

Akonáhle však vyjdete opäť von, ocitnete sa späť v kolotoči barmských vôní, chutí a zvukov.

Kúsok od trhoviska sa nachádza jedna z mnohých železničných staníc, kde môžete nastúpiť na mestský vlak (Yangon circle train), ktorý vás prevezie celým mestom. Ak by ste chceli prejsť celý okruh mesta, trvalo by vám to niekoľko hodín. My sme dali dve zastávky a stačilo. Čítali sme, že chodia vozne s klimatizáciou, my sme však na taký buď mali smolu alebo jednoducho klimatizované vozne tu neexistujú. Pravdou je, že vozne ani nemajú okná, ktoré by sa dali zavrieť a vnútorná teplota je asi 35 stupňov. Lístok stál však len niekoľko centov a som rada, že sme na vlak nakoniec nasadli aj keď sme naň čakali pomerne dlho. Niečo ako cestovný poriadok tu totiž neexistuje. Vlak môže byť príjemná alternatíva na spoznávanie života miestnych, treba sa však vyzbrojiť trpezlivosťou, lebo rýchlosť je pomalá a zastávky medzi stanicami sú dlhé.

Mestský vlak v Yangone
Mestský vlak v Yangone (zdroj: Ján Nikodem)

My sme ešte počas návštevy Yangonu stihli navštíviť aj Národné múzeum krajiny. Múzeum je obrovské, má päť podlaží a dozviete sa veľmi veľa zaujímavých informácií. Kto je fanúšik histórie, určite sa oplatí ísť. Priznám sa, že my sme to prešli len tak narýchlo a ani nie celé, keďže sme predtým nespali takmer dve noci a už sme nevládali chodiť.
 

Ako sa presúvať po meste

Jednoznačne taxíkom. Tuk-tuky tu nenájdete, taxíky sú však lacnou možnosťou. Najdrahší taxík nás stál 8000 kyatov (4,5€) a to sme išli skoro hodinu na letisko. Priemerne sme za jednu jazdu platili od 4000 – 6000 kyatov. Ceny sme sa ani raz nesnažili zjednávať vzhľadom na ich výšku. Rozdiel by bol možno 1000-2000 kyatov, čo je hodnota približne 1€.

Mimochodom, doprava. Je zaujímavá a pre bežného Európana na pohľad dosť nebezpečná. A hlučná, a bez pravidiel. Ak vás rozčuľuje, keď niekto nevyhodí smerovku na D1 pri prechádzaní z pruhu do pruhu, radšej zavrite oči. Otočiť sa v protismere na štvorprúdovke, vojsť do zákazu vjazdu, pre miestnych vodičov žiadny problém. Musím však povedať, že za celý čas dovolenky sme tu neboli svedkami žiadnej havárie a ani menšej kolízie.

V Yangone sa dá toho vidieť ešte oveľa viac, my sme tu však strávili dokopy len dva a pol dňa, náš prvý a zároveň aj posledný deň. Odtiaľto sme sa presunuli na západné pobrežie a potom ďalej na sever krajiny.

 

Arakan Nature Lodge

Zikhone beach
Zikhone beach (zdroj: Ján Nikodem)

Najpopulárnejšou plážou v Mjanmarsku je Ngapali beach nachádzajúca sa na západe krajiny v blízkosti letiska Thandwe. Je to jedna z najdrahších a najluxusnejších destinácií v krajine. Uvažovali sme nad ňou aj my. Vďaka google maps a satelitným snímkam sme však objavili krásne a zabudnuté miesto. (120 km južne od Ngapali beach). V okolí sa nachádza len málo dediniek, ktoré sú skôr osadami. V tomto prostredí vyrástol nový eko hotel, ktorý funguje len druhú sezónu a je prvým a pokiaľ viem zatiaľ aj jediným rezortom svojho druhu v krajine. Bol postavený v súlade s prírodou v tradičnom štýle a za pomoci domácich obyvateľov. Rezort má malú kapacitu, približne 20 hostí, ktorí bývajú buď v domčekoch rovno pri pláži alebo v záhradnej chatke trocha ďalej od pláže. Má vlastnú solárnu elektráreň (solárne panely nájdete inak skoro v každej osade), špeciálne kompostujúce toalety, nemá žiadnu klimatizáciu ani teplú vodu a nevyprodukuje sa tu takmer žiaden odpad. Tradičné jedlá vám varia domáci z lokálnych surovín. Nikdy neviete čo bude na obed či na večeru. Záleží to aj od toho či mali rybári dobrý deň, a či sa niečo z toho ujde aj do kuchyne hotela. Najlepšie na tom všetkom je, že tu vládne neskutočný pokoj a priateľská atmosféra. Na pláži je okrem vás zopár ďalších ľudí, sem-tam sa objavia deti idúce zo školy domov, alebo zavčas rána je možné stretnúť domácich rybárov. O zamestnancoch hotela a ich milých tvárach ani nemusím hovoriť. Ani o prívetivosti majiteľa, švajčiarskeho chlapíka Ueliho, s ktorým sme sa celkom skamarátili pri popíjaní slovenskej slivovice. Inak čo sa týka alkoholu, tvrdý alkohol tu moc nenájdete, zato čapované pivo majú v každej menšej reštaurácii. Práve od Ueliho sme sa dozvedeli, že veľa miestnych pije priemyselný lieh, keďže nemajú peniaze na to aby si kúpili kvalitnejší alkohol. A to sme si mysleli, že tu sa nepije...

Arakan Nature Lodge
Arakan Nature Lodge (zdroj: Ján Nikodem)
Náš sprievodca na výlete džungľou
Náš sprievodca na výlete džungľou (zdroj: Ján Nikodem)

Musím sa priznať, že ja som tu zažila môj najnepríjemnejší zážitok. Ueli nám na jeden deň vybavil domáceho sprievodcu, s ktorým sme sa vybrali do okolitých lesov pripomínajúcich skôr tropickú džungľu. Keď nás ráno privítal s mačetou, už to mi mohlo naznačiť, že to nebude hocijaký výlet. Turistka som celkom skúsená, ale na takýto druh som nebola moc pripravená. Neodporúčam vybrať sa do takéhoto prostredia v krátkych nohaviciach ako som to spravila ja. Treba tiež povedať, že mám „miernu“ paniku z malých živých tvorov typu hmyz, hlodavce, plazy. V každom prípade, minimálne dlhé nohavice sú podľa mňa nevyhnutné. Tráva a rôzne iné druhy porastov a v nich aj množstvo neznámych živočíchov vám mnohokrát siahajú až po plecia. Našťastie veľa z nich sme nestretli. Len pavúka o veľkosti mojej dlane, nejaké hmyzy a hada, ktorého som (našťastie!) ja nevidela (neskôr sme sa dozvedeli, že na Barme žije 40 druhov jedovatých hadov). Ešte jedna zaujímavosť. Mjanmarčania, teda najmä muži majú okrem pitia priemyselného liehu ešte jeden zlozvyk, a tým je žuvanie tzv. Kwun-ya, čo je miestna droga, ktorá má stimulujúce a psychoaktívne účinky. Je to vlastne orech areky (druh palmy), hasené vápno (hydroxid vápenatý), rôzne arómy ako napríklad aníz a tabak (môže ale nemusí byť). Všetko sa to zabalí do palmového listu a prežúva sa. Nevyzerá to lákavo, konzumujúcim zostávajú v ústach červené zvyšky, ktoré farbia ústa aj zuby. Okrem toho, pravidelní užívatelia častokrát trpia perorálnou rakovinou. Na Kwun-ya si po celý čas výletu pochutnával aj náš sprievodca.

Arakan Nature Lodge
Arakan Nature Lodge (zdroj: Ján Nikodem)

Sme radi, že sme sa nedali zlákať vidinou luxusu a pohodlia na preplnenej Ngapali beach, ale namiesto toho sme si vybrali tento tichý kúsok raja na zemi. Aj keď dostať sa sem nebolo najľahšie. Cesta autobusom z Yangunu nám trvala asi 8 hodín (270 km), pričom dve hodiny sme sa vymotávali len zo samotného mesta. Autobusová stanica skôr pripomína jeden veľký trh, kde dostať sa z jedného konca na druhý trvá autom asi 20 minút. Autobus išiel maximálnou rýchlosťou 60 km/hod a takýchto úsekov bolo naozaj veľmi málo. Celkovo sme šli trikrát autobusom a trikrát niekto vracal. Ak si myslíte, že vám vtedy vodič zastaví, tak ste na veľkom omyle. Môžte byť radi ak vám zastaví po 5 hodinách jazdy a vy môžte ísť na toaletu. Aj to som najskôr musela ísť prosiť "stewarda" aby nám zastavil. Síce zastavil, ale uprostred cesty pri poli. Cestovanie tu rozhodne nie je pre slabé povahy. 

Autobusová stanica Aung Mingalar v Yangone
Autobusová stanica Aung Mingalar v Yangone (zdroj: Ján Nikodem)

Po štyroch dňoch strávených v Arakane sme sa presunuli ďalej o 600 kilometrov severnejšie, do historického Baganu. O tom však až v ďalšom článku.

Simona Migová

Simona Migová

Bloger 
  • Počet článkov:  2
  •  | 
  • Páči sa:  0x

"Svet je kniha a tí, ktorí necestujú, čítajú len jednu stranu." (Sv. Augustín)O živote, o nádejach, o cestovaní, o knihách. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu